Moja cesta k Apiterapii

Nikdy som si nemyslela, že sa raz budem zaoberať včelami. Vôbec ma to nenapadlo, hoci som ich ako dieťa a dcéra včelára vždy vnímala ako súčasť rodinného života. Skôr však ako prácu v podobe umývania pohárov, odviečkovania plástov, vytáčanie medu v medomete či žutie „koštialikového medu“. 

Až raz, jedného dňa som si uvedomila, že ich vnímam inak. Neviem, či to bolo chvíľkou času, či som na niečo čakala, nepamätám sa, prečo som stála pri úli. Prichytila som sa pri tom, ako neviem odtrhnúť oči od letáča, na ktorý pristávali a zároveň z neho odlietali včely. Neviem, či sa Vám niekedy niečo podobné stalo. Či ste zažili pocit, ako sa neviete prestať pozerať. Vtedy som sa dostala prvýkrát k apiterapii ja. Bolo to fascinujúce. Ako obraz, ktorý má dych, vôľu, život, históriu, svoj svet. Ako v galérii, keď sa zadívate na obraz, ktorý zrazu ožije. Nedokážem to jednoducho vysvetliť.  

Ak by som sa mala teraz rozpísať o apiterapii v jazyku štúdíí a výskumu, boli by to strany textov s odbornými názvami a výrazmi, ktorým ani ja sama nerozumiem. 

Chcem Vám apiterapiu priblížiť trošku ináč. Apiterapia, ako už hovorí jej názov, je liečba pomocou včiel a ich produktov. Ak si dávate do čaju med, v podstate už využívate apiterapiu. S jej pomocou môžete liečiť konkrétne ochorenia alebo ju môžete využiť ako prevenciu proti chorobám. 

Čo znamená apiterapia pre mňa ? Je to liečba pomocou prítomnosti včiel. Nemôžem povedať, že som milovníčka bodnutia, ale rozhodne  sa na uštipnutie pozerám inak. Snáď ma to menej hnevá  ako pred pár rokmi, taká dobrá rana, boľavá, opuchnutá, horúca….za opuchom a následným svrbením sa však  skrýva okamžitá reakcia telových buniek, ktoré spracovávajú cudziu látku a rozhodujú sa, ako sa jej zbavia alebo ako ju použijú vo svoj prospech. Vždy si poviem, že toto mi bolo treba na môj boľavý chrbát, či zachrípnutý hlas. Pozitívny postoj sa mi osvedčil.